Slovenská republika je súčasťou euroatlantického priestoru. Prioritou vlády SR je preto zodpovedné členstvo v Európskej únii a Organizácii Severoatlantickej zmluvy, ako najlepšia alternatíva ďalšieho rozvoja, bezpečnosti a stability štátu. Vláda SR sa zameria na zvýšenie kvality príspevku SR k rastu spôsobilosti oboch organizácií a na plnenie medzinárodných záväzkov. Jednoznačným konaním v oblasti obrany štátu v súlade s euroatlantickým ukotvením SR zvýši jej dôveryhodnosť u spojencov a partnerov a zlepší renomé SR v medzinárodnom prostredí (str. 30).
Kľúčová formulácia má po štyroch rokoch systematického rozvracania spoločensko-politickej zhody zásadný význam. Smerom dovnútra aj navonok sa jedná o jednoznačnú líniu, na ktorej je možné rozvíjať strategickú komunikáciu SR. Byť vnímaný ako dôveryhodný partner a zodpovedný spojenec je ústredným záujmom Slovenskej republiky. Stanoviská však stačiť nebudú. V oblasti obrany máme dlhý zoznam zanedbaných domácich úloh, pre krátkosť spomeňme len zdĺhavé budovanie ťažkej mechanizovanej brigády.
Vláda SR bude viesť aktívny dialóg s Národnou radou SR o cieľoch, rozvojových zámeroch, stave a potrebách zabezpečenia obrany štátu. Vyvinie úsilie na dosiahnutie dohody politických strán o smerovaní obrany štátu a jej financovaní. Zvýši otvorenosť komunikácie voči verejnosti a zameria sa na aktívny prístup k spolupráci s mimovládnym sektorom, akademickou obcou a médiami. Prehĺbi spoluprácu so záujmovými organizáciami bývalých vojakov (str. 30).
Otváranie obranného sektora je dobrou správou. Už dnes vidíme aktívnu komunikáciu ako Ministerstva obrany, tak Ozbrojených síl v rámci opatrení proti šíreniu pandémie COVID-19. Dôležitým krokom bude uvoľniť ruky najmä OS SR tak, aby mohli na úrovni jednotlivých útvarov samostatne komunikovať svoju činnosť a aktivity. Tento krok treba podoprieť prípravou a schválením komunikačnej stratégie OS SR. Tá stavajúc na analýze informačného prostredia určí princípy komunikácie, strategický naratív, identifikuje nástroje a zadefinuje želaný koncový stav a dlhodobé ciele.
Spolupráci s mimovládnym sektorom a akademickou obcou je žiadúce dať systematický rámec. Vhodným prostriedkom môžu byť vytvorenie stálych aj príležitostných pracovných skupín s konzultačnou a poradenskou funkciou. Dobrým momentom na takúto iniciatívu bude napr. príprava novej Obrannej stratégie SR.
Vláda SR na vytvorenie adekvátneho strategického rámca zabezpečovania obrany štátu predloží na schválenie Národnej rade SR návrh Obrannej stratégie SR. V záujme kontinuity dlhodobého smerovania rezortu ministerstva obrany pripraví víziu jeho rozvoja s výhľadom do roku 2030. Zároveň pripraví zdrojovo realistický strednodobý plán rozvoja rezortu ministerstva obrany s výhľadom priorít ďalšej výstavby ozbrojených síl (str. 30).
Programové vyhlásenie vlády na viacerých miestach indikuje ambíciu zásadne modernizovať bezpečnostný systém SR. To môžeme jasne čítať v posilnení kompetencií Bezpečnostnej rady SR, prípravy novej Koncepcie bezpečnostného systému SR, návrhu Akčného plánu koordináciu boja proti hybridným hrozbám či návrhu novej Bezpečnostnej a Obrannej stratégie SR.
Vzhľadom na fakt, že aktuálne platná Koncepcia bezpečnostného systému SR pochádza z roku 2002 či stav vládou schválenej Bezpečnostnej stratégie a Obrannej stratégie SR z roku 2017, ktoré ale neprešli NR SR, je hĺbková modernizácia strategického rámca zabezpečovania obrany SR najdôležitejším zadaním programového vyhlásenia vlády pre sektor bezpečnosti a obrany. Takáto závažná modernizácia by mala v ideálnom prípade začať auditom bezpečnostného sysému. Ten by jasne identifikoval našu legislatívnu pripravenosť, kapacity a spôsobilosť inštitúcií bezpečnostného systému, jeho zraniteľnosti či identifikoval potrebu rozpracovania nových dokumentov ako napr. koncepcie strategickej komunikácie či stratégiu informačnej bezpečnosti.
Vláda SR implementuje komplexný systém prípravy obyvateľstva na obranu štátu, ktorý zahrnie informovanie obyvateľstva zamerané na vysvetľovanie problematiky obrany štátu a zvyšovanie jeho odolnosti voči dezinformačných vplyvom, opatrenia vo výchovno-vzdelávacom procese, dobrovoľnú vojenskú prípravu občanov a prípravu občanov zaradených do aktívnych záloh ozbrojených síl. Vytvorí tak aj podmienky na uspokojenie záujmu občanov o vojenskú problematiku a posilní úsilie o boj s extrémizmom a dezinformáciami (str. 31).
Kultivovať pripravenosť obyvateľstva na obranu by malo byť jedným z najvyšších záujmov štátu. Rozvinuté kompetencie jednotlivcov v oblasti pripravenosti na obranu a zvládanie mimoriadnych situácií sa premietnu na zvýšenej odolnosti a v prípade vzniku takej situácie aj menších stratách na životoch, zdraví či majetku. Taktiež otvára priestor pre kvalitatívny i kvantitatívny rozvoj civilno-vojenských vzťahov a spolupráce.
Prvým krokom realizácie tohto bodu PVV by mala byť príprava koncepcie, ktorá jasne určí nadrezortný charakter pripravovaného systému. Ten by mal zohľadniť potrebu široko pojatej občiansko-brannej výchovy, vzdelávanie a prácu s verejnosťou, akcentovať prácu s mládežou a prepojiť ju s opatreniami prevencie extrémizmu a negatívneho dopadu dezinformácií. Ďalšou úlohou je identifikácia partnerov a vytvorenie databázy spolupracujúcich organizácií s činnosťou presahujúcou do prípravy obyvateľstva na obranu a zvládanie mimoriadnych situácii (napr. Slovenský skauting, kluby športovej streľby, dobrovoľných hasičských zborov, spolkov veteránov, či lokálnych sietí dobrovoľníkov zapájajúcich sa do pátracích akcií atď.). Za realizačnú štúdiu stojí aj zriadenie pološtátnej asociácie zastrešujúcej aktivity zapojených partnerov a súčasne dohliadajúcej nad implementáciou a vyhodnocovaním konkrétnych programov prípravy obyvateľstva.
Dôležitou súčasťou systému prípravy občanov na obranu štátu je inštitút tzv. dobrovoľnej vojenskej prípravy (DVP). Tento projekt napriek označeniu za prioritný nepriniesol pre malý záujem žiaduce výsledky z hľadiska jeho využitia občanmi či prínosu pre OS SR. Ich dosiahnutie predpokladá zásadné koncepčné zmeny DVP a jej integráciu na vrchol systému prípravy obyvateľstva na obranu.
Implementáciou systému je samozrejme žiadúce synchronizovať a previazať s reformou regrutačného procesu OS SR a reformou systému tvorby a prípravy záloh ozbrojených síl na zvýšenie ich pripravenosti a použiteľnosti.
V rozvoji spôsobilostí rezortu ministerstva obrany bude zohľadňované meniace sa bezpečnostné prostredie v kontexte kybernetických a hybridných hrozieb, dezinformácií, klimatickej zmeny a výziev vyplývajúcich z technologického rozvoja vrátane umelej inteligencie (str. 31).
Pomerne neurčitá formulácia tohto vzbudzuje obavy z dostatočnej koncepčnosti naplnenia tohto zadania. V tomto momente treba preto zdôrazniť potrebu jeho dôsledného ošetrenia v nových dokumentoch strategického rámca zabezpečovania obrany štátu. Na úrovni MO SR sa v praktických krokoch môže jednať o posilnenie kapacít Analytického útvaru. Na zváženie je aj obnova Inštitútu bezpečnostných a obranných štúdií, ktorý by v spolupráci so Štábom strategického plánovania Generálneho štábu OS SR mohol pracovať na dlhodobých zadaniach ako analýza strategických trendov a prostredia, dlhodobé výhľady či reflektovanie vývoja moderných technológií a ich implikácií pre bezpečnosť a obranu. MO SR a bezpečnostný sektor celkovo by takto mohol získať pracovisko dedikované strategickej a dlhodobej vízii rozvoja bezpečnostného systému SR.
Autor: Matej Kandrík
Zodpovedný editor: Matúš Jevčák