Základným predpokladom fungujúceho štátu je, aby zákon a spravodlivosť platili pre každého rovnako. Odstránenie klientelizmu a rodinkárstva posilní dôveru ľudí, že rozhoduje ich talent a poctivá práca. Profesionálne, včasné a fungujúce služby štátu, či už v zdravotníctve alebo na úradoch, musí občan dostať preto, lebo má na ne nárok, nie preto, lebo má známosti a peniaze. Základným predpokladom fungujúcej demokratickej krajiny je nulová tolerancia ku korupčnému správaniu. Merateľným výsledkom deklarovaných protikorupčných opatrení je dosiahnuť v rebríčku vnímania korupcie Transparency International zlepšenie o 20 miest oproti aktuálnemu umiestneniu (str. 3).
Je vítané, že vláda chce boj proti korupcii prioritizovať, nakoľko táto vplýva na účinnosť všetkých verejných sektorov, aj politickú legitimitu Slovenska doma aj v zahraničí.
Cieľ vylepšiť pozíciu Slovenska v rebríčku vnímania korupcie o 20 miest ale nepôsobí realisticky. Transparency International nás momentálne dáva na pozíciu 59 zo 180 sledovaných štátov. Posun o 20 miest vyššie by znamenal dosiahnuť úroveň, akú má dnes Južná Kórea a predbehnúť napríklad susedné Poľsko či Českú republiku.
Výrazné skoky v tabuľke sú v praxi možné – napríklad medzi rokmi 2018 a 2019 sa Arménsku podarilo vystúpiť o 28 miest. Avšak pre členov EÚ, či štáty vo vrchnej tretine zoznamu, akým je aj Slovensko, sú takéto dramatické zmeny omnoho menej pravdepodobné, špeciálne v pomerne krátkom horizonte 4 rokov.
Jedným z kľúčových prvkov lepšej dostupnosti informácií a otvoreného vládnutia je funkčný a efektívny zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Vláda SR v súlade s princípmi otvoreného vládnutia presadí novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorou rozšíri okruh povinne zverejňovaných informácií a zvýši vymožiteľnosť práva na informácie …
Vláda SR zabezpečí pravidelné informovanie občanov SR prostredníctvom doručovania bezplatných informačných novín do domácností, ktoré budú obsahovať odpočet činnosti jednotlivých ministerstiev (str. 6).
Posun k lepšej dostupnosti informácií je už prebiehajúcim procesom; napr. od roku 2011 má vláda povinnosť publikovať vládne kontrakty online, či od roku 2015 zverejňovať údaje o vlastníkoch firiem zapojených do verejného obstarávania. Slovensko v súčasnosti zverejňuje viac dát, než väčšina krajín na svete. Transparency International ale upozorňuje na kvalitu a rozsah týchto dát, v čom vidí najväčší priestor na zlepšenie. Súčasná vláda by sa tak mala zameriavať skôr na dátovú “hĺbku” než “šírku” – teda vylepšovať súčasné online registre a dopĺňať ich o detailnejšie údaje (napr. bližšie špecifikácie tendrov, poznámky výberových komisií…). Zároveň je žiadúce zabezpečiť k dátam jednoduchý prístup a ich prehľadnosť.
Lepší prísun oficiálnych informácií by mal taktiež prispievať k vypĺňaniu informačného vákua a tým zmenšovať priestor pre dezinformátorov. Bude však treba dať pozor, aby tieto informácie zostali vo vecnej a objektívnej rovine a nepreklápali sa do propagandy, prípadne očierňovania politických oponentov, pod záštitou oficiálnych vládnych publikácií.
Vláda SR preskúma zvýšenie ochrany záujmov Slovenskej republiky prostredníctvom noriem trestného práva pred rizikom hybridných hrozieb, týkajúcich sa najmä šírenia propagandy a dezinformácií, podpory extrémistických zoskupení a kybernetických útokov (str. 12).
Problematiku hybridných hrozieb je nutné riešiť zo všetkých možných hľadísk – nie len v tradičnom kontexte obrany, ale aj justície (ako je načrtnuté v tejto časti PVV), školstva a internetovej gramotnosti, či medzinárodnej kooperácie.
Rozvoj právnych nástrojov na postihovanie aktérov, ktorí využívajú informačný / kybernetický priestor na zlovoľné účely, je potrebné naštartovať celosvetovo. Je preto žiadúce, aby Slovensko v tejto otázke koordinovalo svoj postup s krajinami EÚ a NATO, a zároveň tlačilo na spoločný postup v právnej úprave a kriminalizácii týchto aktov.
Zároveň, Slovensku samotnému sa ako malej krajine budú ťažko postihovať veľkí hráči na poli propagandy a dezinformácií, ako sú technologické spoločnosti, či zahraničné mocnosti. Aby boli kroky voči nim efektívne, mali by byť zastrešené spoločnými normami a orgánmi pod záštitou NATO, EÚ, alebo inej relevantnej organizácie, ktorej sme súčasťou.
Aktéri, na ktorých sa vie Slovensko zamerať samo, sú lokálne propagandistické siete podporované zahraničnými mocnosťami. U jednotlivých šíriteľov by sa mala vyvodzovať trestnoprávna zodpovednosť; avšak na skutočné rozbitie týchto sietí stále bude nutné vystupovať proti ich zahraničným pôvodcom a podporovateľom. To musí byť medzinárodne koordinované, aby sa zabezpečila väčšia efektivita a legitimita.
Vláda SR zefektívni a skvalitní systém podpory a ochrany ľudských práv v Slovenskej republike, vrátane nezávislých mechanizmov a mimovládnych organizácií. Vláda SR posilní systémové financovanie mimovládnych organizácií, tak ako ich definuje zákon o registri mimovládnych organizácií, a vyhodnotí možnosti rozšírenia asignácie podielu dane z príjmu. Osobitne bude vláda podporovať organizácie, ktoré sa venujú ochrane a podpore ľudských práv, budovaniu demokratického občianstva, odstraňovaniu všetkých foriem diskriminácie, odhaľovaniu korupcie; organizácie zamerané na kontrolu efektivity verejných financií a verejných obstarávaní, prácu so znevýhodnenými a slabšími sociálnymi skupinami, ako aj s obeťami trestných činov domáceho a sexuálneho násilia a násilia páchaného na ženách, boj proti konšpiráciám a prevenciu extrémizmu; ako aj organizácie, ktoré sa venujú ochrane pred závislosťami a ich prevencii (str. 16-17).
Vláda SR vníma občiansku spoločnosť ako jeden z dôležitých pilierov demokracie v Slovenskej republike a má záujem o spoluprácu s občianskym sektorom na princípoch partnerstva, rovnocennosti, transparentnosti a efektívnosti pri poskytovaní služieb vo verejnom záujme (str. 17).
Slovenská republika má množstvo kvalitných mimovládnych organizácií, ktoré doposiaľ najmä suplovali funkcie oficiálnych orgánov v zanedbaných témach. Rozvoj vládnej spolupráce s nimi by ich povýšil na partnerov, čo by malo vniesť väčšiu mieru koordinácie a efektivity do ich aktivít. Spolupráca by mohla prebiehať formou trvalých a ad-hoc pracovných skupín medzi týmito organizáciami a ministerstvami / inými relevantnými štátnymi úradmi. Štát by mal na túto spoluprácu vyhradiť adekvátne prostriedky a čas a podporovať účasť organizácií z celého Slovenska – napríklad pomocou úhrady cestovných nákladov pre mimobratislavské skupiny.
Silná a efektívna občianska spoločnosť je znakom prosperujúceho štátu a pomáha jeho začleneniu do dôležitých medzinárodných štruktúr a praxi “global governance”.
Opäť treba vyzdvihnúť, že sa v tomto bode PVV objavuje aj zvýšená podpora pre organizácie bojujúce proti konšpiráciám a extrémizmu.
Autor: Katarína Kondrótová
Zodpovedný editor: Matúš Jevčák