Multilaterálne rámce svetového poriadku sú oslabované a sme svedkami konfrontácie veľmocí uprednostňujúcich jednostranné riešenia. Individuálny vplyv Slovenska na tieto zásadné pohyby je výrazne limitovaný, a preto potvrdzuje význam členstva v Európskej únii (EÚ) a Severoatlantickej Aliancii (NATO) ako najlepšej alternatívy na presadzovanie našich zahraničnopolitických záujmov (s. 106).
Obnovíme zahraničnopolitický konsenzus. Rozdielne názory sú súčasťou demokracie, komunikovať s verejnosťou a partnermi však budeme tak, aby nevznikali pochybnosti o našom smerovaní (s. 106).
Vytvorenie funkčnej strategickej komunikácie, potvrdenie euroatlantického smerovania a obnovenie zahranično-politického konsenzu predstavuje základný pilier ďalšieho smerovania zahraničnej politiky a budovania partnerstiev, ktoré zo Slovenska urobia zodpovedného, predvídateľného a politický unitárneho partnera. V predchádzajúcej vláde takáto jednoznačnosť chýbala, keďže členovia vlády mali rôznorodé zahraničnopolitické preferencie a Slovensko tak mohlo byť vnímané ako pomerne oportunistický aktér. Takéto zahraničné lavírovanie rozhodne Slovensku nepridávalo na dôveryhodnosti. Presadzovanie zahraničnopolitického konsenzu by zároveň poskytlo výhody v porovnaní s inými krajinami V4, ktorých politické elity za posledné roky nedospievaju k zhode v otázkach politického smerovania krajiny alebo u nich prevláda kritika euroatlantických organizácií a zbližovanie sa s Východom.
Súčasný vývoj spôsobený globálnou pandémiou bude ďalším testom pre EÚ, a to nielen jej schopnosti vysporiadať sa s ekonomickými dôsledkami. Je viac ako pravdepodobné, že pod tlakom okolností bude v EÚ snaha o. i. oslabiť základný inštitucionálny rámec fungovania vnútorného trhu a v mnohých oblastiach hľadať izolované národné riešenia. Slovensko ako krajina s jednou z najotvorenejších ekonomík v rámci EÚ, má životný záujem, aby súčasné opatrenia a obmedzenia mali len nevyhnutný a dočasný charakter. Tak ako členské štáty, ani EÚ nemá imunitu na kritiku za svoje nedostatky – nesmie sa však stať, že touto krízou bude EÚ ešte viac oslabená, pretože tým by najviac utrpeli naši občania. Naopak, táto situácia dáva členským štátom príležitosť diskutovať o možnostiach, ako zlepšiť fungovanie EÚ (s. 108).
S ohľadom na Európsku úniu nová vláda uznáva niektoré jej chyby a to, že niektorá kritika je na mieste, zároveň však prejavuje zámer akokoľvek pomôcť v prekonaní súčasnej krízy EÚ – ktorej mimo iné dopomohol Brexit a aj súčasná kríza COVID-19. Vláda sa vo vyhlásení zameriava primárne na rovnocennosť a rovnoprávnosť subjektov v Únii, ktorú chce mimo iné dosiahnuť aj aktívnym zapájaním sa do legislatívneho procesu.
V európskej politike bude Vláda SR sledovať nasledujúce ciele a vychádzať z o. i. nasledujúcich princípov: Posilniť vnímanie európskej agendy ako súčasti domácich politík a v tejto súvislosti posilniť aj rozmer strategickej komunikácie o EÚ… Plné obnovenie, sfunkčnenie a ďalšie dobudovanie vnútorného trhu EÚ, eliminácia diskriminačných bariér vo všetkých oblastiach… Budeme dohliadať, aby európske inštitúcie a členské štáty konali striktne v súlade s literou a duchom primárneho práva EÚ a rozhodnutia sa prijímali na základe komunitárnej metódy… Akékoľvek prípadné zmeny primárneho práva bude vláda v súčinnosti s parlamentom posudzovať cez prizmu zásady subsidiarity… Presadzovať dodržiavanie pravidiel, ktoré musia platiť pre všetkých, t. j. ako pre členské štáty, tak aj pre európske inštitúcie… Budeme dôsledne dbať na zachovanie inštitucionálnej rovnováhy medzi členskými štátmi, Európskym parlamentom a Európskou komisiou, odmietame koncept tzv. vedúcich kandidátov na funkciu predsedu Európskej komisie… Váhu nášho hlasu v EÚ budeme zvyšovať aj prostredníctvom vytvárania tzv. tematických koalícií členských štátov v špecifických otázkach európskych politík (s. 108-109).
Odmietame politiku povinných relokácii a rozhodovanie o udelení azylu musí zostať v kompetencii členského štátu (s. 109).
V rámci rovnoprávnosti vláda zastáva aj to, aby boli rovnaké záväzky pre všetky členské krajiny bez výnimiek, a ona sama sa zaväzuje dodržiavať nariadenia Únie. Je tu však vidieť akúsi nejednotnosť v tomto vyhlásení – síce sa zaväzujú za rovnoprávnosť a dodržiavanie spoločných záverov, zároveň však odmietajú prijímanie migrantov a dodržiavanie kvót určených EÚ. Odvolávajú sa na to, že toto rozhodnutie by malo byť v gescii každého štátu a malo by sa jednať o rozhodnutie v rámci štátnej suverenity. Tieto protichodné tvrdenia môžu mať za následok, že napriek deklarovanej spolupráci s EÚ bude Slovensko vnímané ako štát, ktorý nekooperuje so zvyškom členov a využíva iba jej výhody, najmä keď iné krajiny s kvótami súhlasili. Je tak možné, že z ich strany bude slovenské vyhlásenie o rovnakých povinnostiach pre všetkých vnímané ako selektívne a požadované iba tam, kde nám to vyhovuje.
Slovenská vláda však vníma to, že EÚ je pre slovenskú ekonomiku bytostne dôležitá, a preto sa zaväzuje podnikať kroky pre podporu a zjednodušenie obchodu v rámci EÚ. Vláda zároveň vyjadruje snahu pomáhať nielen členským krajinám, ale aj štátom ktoré o členstvo prejavujú záujem. Jedná sa primárne o krajiny západného Balkánu. Rozširovanie EÚ smerom na juh vláda vníma ako dôležitý stabilizačný prvok podporujúci tiež slovenské záujmy.
Nespochybniteľným pilierom našej bezpečnosti a obrany zostáva členstvo v NATO a silná transatlantická väzba. Slovensko bude aktívne presadzovať vybudovanie strategických a vzájomne výhodných vzťahov medzi EÚ a USA. Podporíme budovanie vojenských spôsobilostí v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ. […] Silnejúce hybridné ohrozenia si vyžiadajú posilnenie kapacít na celoštátnej úrovni a aktívnu účasť SR na medzinárodnom úsilí pri odvracaní týchto hrozieb (s. 107).
Dôležitým bodom je záväznosť Slovenska podieľať sa na tvorbe spoločnej obrannej politiky a bezpečnostného prostredia v spolupráci NATO a EÚ. Súčasné hybridné bezpečnostné hrozby sú iba ťažko zvládnuteľné samotnou krajinou. Slovensko by sa malo v rámci spolupráce podieľať na spoločných tréningoch a akciách, ako aj podporovať zlepšovanie vojenského stavu skrz relevantné akvizície. Dodržanie záväzku vydávať 2% HDP na obranu sa síce s ohľadom na súčasnú COVID-19 krízu javí ako nereálne, postupná modernizácia armády by mohla Slovensku výrazne pomôcť v dosiahnutí tohto cieľa. Investície do obrany však musia byť rozumné.
Vzhľadom na špecifický charakter európskej politiky, ktorá je do výraznej miery domácou agendou s priamym dopadom na našich občanov, vláda posilní tzv. vlastníctvo európskych tém na jednotlivých ministerstvách. Bude trvať na tom, aby všetky rezorty aktívne pristupovali k európskej agende, dobudovali a posilnili svoje interné štruktúry, viedli intenzívnu komunikáciu s európskymi inštitúciami, partnermi v členských krajinách a dotknutými subjektmi v SR vrátane NR SR (s. 109).
Veľmi pozitívnym prvkom programového vládneho vyhlásenia je aj vyjadrenie podpory pre medzinárodnú rezortnú spoluprácu. Tá predstavuje nielen rýchlejšiu formu riešenia možných politických otázok a problémov, ale aj budovanie multiplatformových/viacúrovňových zahraničných vzťahov. Takáto podoba zahraničnej politiky ponúka flexibilnejšiu spoluprácu v rámci ktorej sa môžu otvoriť nové otázky a uzavrieť obojstranne výhodné rozhodnutia. Aj tu je však veľmi dôležitý konsenzus v názoroch a politickom smerovaní medzi jednotlivými rezortmi. Nadviazaným rezortným partnerstvám by veľmi nepomohlo, keby keby iné rezorty stáli v ceste pri napĺňaní uzavretých dohôd. Udržať si dôveryhodnosť je dôležité aj v bilaterálnych vzťahoch, nielen v rámci medzinárodných organizácií.
V 21. storočí je však suverenita každého štátu, bez ohľadu na jeho veľkosť, konfrontovaná s novými neštátnymi aktérmi, preto rastie potreba aktívne sa vysporiadať s novými fenoménmi doby, akými sú napr. šírenie dezinformácií či klimatické zmeny. Toto zásadným spôsobom zmení podobu EÚ, ako ju poznáme dnes, na čo sa musíme pripraviť (s. 106).
Náležité miesto pri komunikácii cieľov slovenskej zahraničnej politiky bude mať strategická komunikácia posilnená verejnou diplomaciou a partnerstvami s mimovládnym sektorom. Rezort bude aktívne spolupracovať s Ministerstvom obrany a Ministerstvom školstva vedy výskumu a športu SR v oblasti zvyšovania povedomia o EÚ, NATO a dôležitosti rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci a podpory ľudských práv a slobôd vo svete, nástrahách dezinformácií a kybernetickej kriminality, ako aj o medzinárodnom rozvoji vedy, výskumu a inovácií a tiež športu (s. 107-108).
Veľmi pozitívnym bodom je fakt, že slovenská vláda uznáva hrozbu ktorú predstavuje šírenie dezinformácií. Hoci nová vláda nepopiera určitú kritiku voči EÚ, uvedomuje si, že členstvo v nej má značné množstvo výhod. Šírenie dezinformácií však podporuje nedôveru verejnosti v zahraničnú spoluprácu v rámci EÚ alebo aj NATO, a efektívne tak prehlbuje aj nedôveru vo vládu. Spolupráca a podpora špecializovaných think-tankov alebo neštátnych organizácií zameriavajúcich sa na vyvracanie dezinformácií sa javí ako účinná možnosť na monitorovanie a vyvracanie falošných správ. Špecializovaní partneri by mohli predstavovať stálu možnosť na informovanie a akési vzdelávanie verejnosti o problematike dezinformácií. Zároveň by však mohla existovať i podpora pre nevládne organizácie zameriavajúce sa na iné hodnoty a oblasti (napríklad na zahraničné vzťahy, ľudské práva, ale aj na rezortné oblasti politiky). Tie by skrz štátnu podporu a spoluprácu mohli vyčleniť časť svojich „síl“ na potláčanie dezinformácií v ich oblasti záujmu.
Autor: Marián Maraffko
Zodpovedný editor: Matúš Jevčák
Zdroj obrázku: NATO