Editori: Matej Kandrík a Samuel Kolesár
Prečítajte si celú knihu tu!
Príloha je k dispozícii tu (prehľad Veľká Británia, Švédsko, Lotyšsko a Estónsko)
Cieľom štúdie je čitateľom ukázať prienik dvoch fenoménov prítomných v slovenskej spoločnosti i v zahraničí. Hovoríme o politickom radikalizme až extrémizme manifestovanom v podobe polovojenských skupín a ich činnosti. Táto kombinácia oprávnene vyvoláva obavy, sama o sebe môže predstavovať bezpečnostné riziko pre štát, spoločnosť a občanov. Spoločenskú závažnosť problematiky považujú autori za najlepšie zdôvodnenie potreby tohto výskumu.
Užšou špecifikáciou štúdie je jej zameranie na mládež. Viaceré výskumy (napr. Velšic 2017, OSF 2018) hodnoverne identifikujú mládež do 18 rokov a mladých dospelých do 25 rokov ako skupiny z rozličných dôvodov náchylnejšie k podpore politických prúdov definovateľných ako radikálne či extrémistické. Nie je náším cieľom opakovať argumenty uznávaných výskumníkov, ani nemáme ambíciu touto štúdiou prispieť k už existujúcemu kvalitnému sumáru prác v tejto oblasti. Účel práce a ambícia autorov je navrhnúť súbor opatrení pre Slovenskú republiku, relevantné ministerstvá a ďalšie orgány a inštitúcie pôsobiace v oblasti tejto problematiky. Naše odporúčania budú smerovať k prevencii a mitigácii spoločensky nežiaduceho a nebezpečného konania vyrastajúceho z politického radikalizmu a extrémizmu spojeného s polovojenskými organizáciami a ich aktivitou. Autori štúdie osobnými rozhovormi, online dotazníkmi a analýzou relevantných dokumentov zhromaždili množstvo presvedčivých príkladov, ako môže štát a jeho orgány vytvárať funkčné alternatívy a opatrenia vedúce k odolnejšej spoločnosti, ako aj pripravenosti občanov, a efektívnemu obmedzeniu patologických prejavov prichádzajúcich z oboch strán spektra politického extrémizmu.
Publikácia prepája problematiku mládeže, radikalizmu, extrémizmu, a paramilitarizmu ako spoločenského fenoménu. Pozrieme sa aj na situáciu mimo Slovenskej republiky, napr. na Českú republiku, Poľsko a Litvu a bude nás zaujímať aj reakcia štátu na daný problém. V prílohe štúdie je prehľadovo spracovaná aj Veľká Británia, Švédsko, Lotyšsko a Estónsko. Na základe popisu a analýzy modelov zapojenia mládeže a občanov do obrany a bezpečnosti štátu z týchto krajín konštruujeme vlastné návrhy krokov a doporučení pre Slovenskú republiku.
Sledujte záznam našej diskusie Mládež, radikalizmus a polovojenské skupiny, ktorá prebehla 8. novembra v Lab.cafe v Bratislave:
Doporučenia
Slovenská republika má záujem o dobre fungujúce zapojenie občanov a občianskych iniciatív do sféry obrany a bezpečnosti. To môže viesť k väčšej spoločenskej odolnosti; zvýšenej úrovni pripravenosti zvládať krízové situácie jednotlivcov; vytvorenie spoločenskej bázy okolo zložiek integrovaného záchranného systému a rastu ich kapacít; priblíženie profesionalizovaných ozbrojených síl civilnej časti spoločnosti a v neposlednom rade ako prevencia spoločensky nebezpečných či nežiaducich aktivít.
K nastoleniu žiaducich efektov, je potrebné dodržať nutné podmienky:
- nespochybnenie štátneho monopolu na výkon legálneho násilia,
- dôraz na skutočnú, nielen deklarovanú apolitickosť organizácií občianskej spoločnosti a štátnych inštitúcií, na ktoré bude viazaná ich spolupráca (Ozbrojené sily SR, Policajný zbor SR, Hasičský zbor SR a ďalšie zriaďované organizácie na štátnej i samosprávnej úrovni);
- koncepčná, rozpočtová, materiálna a mentálna pripravenosť štátnych inštitúcií a samospráv spolupracovať a efektívne využiť zapojenie dobrovoľníkov a občianskych organizácií do ich činností.
V oblasti práce s mládežou je tu už dnes opakovane komunikovaný záujem Ministerstva školstva, sociálnych vecí a rodiny o skvalitnenie brannej výchovy na školách. Popísané prípady zo zahraničia ukladajú občiansko-vlastenecko brannú výchovu do absolútneho jadra aktivít mládežníckych polovojenských organizácií. Príprava mládeže k obrane štátu nemôže prichádzať v hodnotovom vákuu. Základ v demokratických hodnotách, ľudských a občianskych práv a povinností musí byť praxou prepojený na brannú nadstavbu.
Takýto záväzok ostatne nájdeme v bode 94. Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky v znení:
“SR bude venovať špeciálnu pozornosť komunikácii s mladou generáciou, ktorá nemá osobnú skúsenosť s nedemokratickým režimom. SR v tejto súvislosti spracuje komplexný program vzdelávania a výchovy k demokratickému občianstvu, prevencie extrémizmu, intolerancie, xenofóbie, vrátane antisemitizmu, a na sociálnu inklúziu žiakov. Program bude zameraný aj na výchovu ku kritickému mysleniu mladej generácie, bude viesť k vlastenectvu, demokratickým hodnotám, a rozvíjaniu branného povedomia.”
Funkčná koncepcia prinášajúca systémové riešenia v sledovanej oblasti by mala zohľadňovať minimálne potreby a expertízu Ministerstva školstva, Ministerstva vnútra, Ministerstva obrany a vybraných relevatných partnerov z neštátneho sektora. Úloha Ministerstva školstva by mala spočívať v zadefinovaní základného balíčka branno-občianskej výchovy a jeho implementácie do štátneho vzdelávacieho programu a rámcových učebných plánov. Okrem popisu nutného obsahového minima by mala koncepcia z dielne MŠSVaR vytvárať priestor pre zapojenie a partnerstvo ďalších štátnych inštitúcií.
Zo strany Ministerstva obrany a Ozbrojených síl SR je dlhodobý a pálčivý problém nezáujem o vojenskú službu. Práca s potenciálnymi záujemcami o vojenskú službu nemusí začínať dovŕšením 18. roku a logicky by mohla začínať práve branno občianskou výchovou na školách či mimo nej. Inšpiráciou v tomto môže byť napríklad program Prípravy občanov k obrane štátu (POKOS) českého Ministerstva obrany. V strednom a dlhodobom hľadisku je na zváženie taktiež previazanie vkladu MO do brannej výchovy s programom Dobrovoľnej vojenskej služby a aktívnych záloh. Ministerstvo vnútra disponuje širokou agendou v oblasti prevencie kriminality, inej protispoločenskej činnosti a extrémizmu. Taktiež je inštitúciou zodpovednou za registráciu a vedenie zoznamov organizácií tretieho sektora. To z MV robí dôležitého partnera pri tvorbe a náplni rámca „občianskej” časti branno-občianskej výchovy.
Cenný vklad tretieho sektora môže byť veľká skúsenosť s prácou s mládežou a neformálnym vzdelávaním. Základy výchovy k občianskym hodnotám a brannej výchovy má jednoznačne Slovenský skauting. Skauti a ďalšie občianske spolky a združenia sú schopné kvalitne vyplniť chýbajúce kapacity škôl a učiteľov pre túto oblasť. Zabúdať by sa nemalo ani na živú airsoftovú, mil-sim a survivalovú komunitu. Mechanizmus spolupráce by bol stanovený a viazaný na výberový program v spoločnej gescii Ministerstva obrany a Ministerstva vnútra. Tento program by nadväzoval a na báze dobrovoľnosti rozvíjal povinnú branno-občiansku výchovu definovanú štátnym vzdelávacím plánom a rámcovými učebnými plánmi na školách.
Cieľom programu by mala byť podpora a koordinácia aktivít organizácií a jednotlivcov aktívnych v oblasti brannej prípravy, občianskeho vzdelávania, prevencie protispoločenskej činnosti a rozvoja vlasteneckých, kultúrno-spoločenských hodnôt a ich kooperácia so štátnymi inštitúciami či samosprávami. Program by mal ďalej zjednocovať grantové schémy a ďalšie, pre oblasť, relevantné iniciatívy MO, MV a MŠVVŠ. Ďalej by mal umožniť využitie ich infraštruktúry a infraštruktúry OSSR či záchranných zborov.
Realizované s finančnou podporou Friedrich Ebert Stiftung.
Názory a tvrdenia vyjadrené v tejto štúdii nepredstavujú oficiálne stanoviská Friedrich Ebert Stiftung – Zastúpenie Slovenskárepublika a ich partnerov.