Podmienky výnimočného stavu definuje čl. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Výnimočný stav môže vyhlásiť len prezident na návrh vlády SR, najdlhšie na dobu 60 dní na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území. Výnimočný stav je možné predĺžiť, avšak maximálne na ďalších 30 dní, a to len za vzniku nových okolností. Tie musia bezprostredne súvisieť s tými, pre ktoré bol výnimočný stav pôvodne vyhlásený.
Výnimočný stav môže byť vyhlásený za veľmi špecifických podmienok – hromadných hrozieb antropogénneho charakteru. Môže sa tak stať napríklad pri teroristickom útoku, rozsiahlych pouličných nepokojoch pri ktorých dochádza k útoku na orgány verejnej moci alebo k drancovaniu obchodov a skladov, prípadne k inému hromadnému násilnému konaniu, ktoré podstatne narušuje alebo ohrozuje bezpečnosť štátu a verejný poriadok.
Výnimočný stav prináša možnosť obmedzovať základné práva a slobody. Štát môže obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí alebo osobu evakuovať na určité miesto. Taktiež môže byť obmedzené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, kde môžu byť rozmiestnení príslušníci ozbrojených zborov a vojaci alebo obmedzená nedotknuteľnosť obydlia za účelom ubytovania evakuovaných osôb.
Vlastníci zbraní a streliva zas môžu byť požiadaní o ich odovzdanie do povinnej úschovy. Štát môže obmedziť slobodu pohybu, a tiež podriadiť obsah tlače a vysielanie rozhlasu a televízie zavedením cenzúry. Podobne ako aj pri núdzovom stave, štát môže občanom uložiť pracovnú povinnosť udržiavania pozemných komunikácií, výroby elektriny alebo výkonu zdravotnej starostlivosti.
Okrem práv a slobôd občanov môže dôjsť k čiastočnému obmedzeniu funkcie prezidenta. Prezident SR napríklad nemôže uplatniť svoje právo rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky (čl. 102).
Slovensko doposiaľ nemalo s vyhlásením výnimočného stavu žiadnu skúsenosť. Kvôli mimoriadne špecifických podmienkam pre vyhlásenie výnimočného stavu sa o tomto kroku nediskutuje ani v súvislosti so súčasnou situáciou okolo pandémie COVID-19. Prichádzalo by to do úvahy v prípade vzbury časti spoločnosti, ktorá by masovo využívala násilné prostriedky voči príslušníkom bezpečnostných zložiek, prípadne pri kritickom nedostatku zásob potravín, vedúcom k hromadnému rabovaniu.
Tento text je súčasťou série, v ktorej vám STRATPOL priblíži základné pojmy z oblasti krízového managementu a civilnej ochrany, no aj to, aké praktické opatrenia krízové stavy prinášajú v kontexte prebiehajúcej pandémie COVID-19.
Autor: Matej Spišák
Zodpovedný editor: Kristína Urbanová