Tento príspevok je súčasťou série, v ktorej vám STRATPOL priblíži základné pojmy z oblasti krízového managementu a civilnej ochrany, no aj to, aké praktické opatrenia krízové stavy prinášajú v kontexte prebiehajúcej pandémie COVID-19.
O núdzovom stave pojednáva čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Núdzový stav bol pôvodne 16. marca 2020 vyhlásený len na časť zdravotníckych zariadení, avšak od 19. marca 2020 ho vláda rozšírila na celú oblasť zdravotníctva. V praxi to znamená, že sa zdravotnícky personál alebo medicínska technika môžu presúvať medzi nemocnicami a zdravotníci zároveň nie sú oprávnení vyhlásiť štrajk. Od 25. marca 2020 bol núdzový stav rozšírený na zariadenia sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje aj zdravotná starostlivosť. Týmto krokom štát chráni najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov, medzi ktoré bezpochyby patria aj seniori.
Núdzový stav môže vyhlásiť vláda SR na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území s maximálnou dĺžkou trvania 90 dní. Deje sa tak v prípade reálneho alebo hroziaceho ohrozenia života a zdravia osôb, napríklad v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, kam môžeme zaradiť súčasnú situáciu so šírením COVID-19. Okrem iného tak môže urobiť v prípade ohrozenia životného prostredia alebo ohrozenia značných majetkových hodnôt.
Vyhlásením núdzového stavu môžu byť obmedzené základné práva a slobody občanov – výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam aj hnuteľným veciam či nedotknuteľnosť obydlia. Štát tak získa právo ubytovať evakuovaných ľudí do súkromných obydlí obyvateľov SR. Obmedzená môže byť aj sloboda pohybu a pobytu, čím by sa zaviedol zákaz vychádzania v určitom čase, prípadne zákaz vstupu na určité miesta. Medzi obmedzenia v prípade núdzového stavu patrí aj zákaz štrajkovania a pokojného zhromažďovania.
Okrem obmedzení, môžu byť obyvateľom uložené aj povinnosti, ako napríklad pracovná povinnosť. Občania tak môžu byť dočasne povinní zabezpečovať zásobovanie, udržiavať verejný poriadok, odstraňovať škody, alebo udržiavať železnice a pozemné komunikácie. Obyvatelia SR môžu dostať príkazom aj výkon zdravotnej starostlivosti. Na návrh vlády môže Prezident SR v prípade potreby povolať do mimoriadnej služby profesionálnych vojakov, vojakov v zálohe a vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Núdzový stav pre celú krajinu môže nastať v prípade, že občania nerešpektujú pokyny a odporúčania od štátnych orgánov počas vyhlásenej mimoriadnej situácie. Štát týmto spôsobom získa väčšie právomoci a môže obmedziť základné práva a slobody všetkých občanov SR spôsobom, ktorý je opísaný vyššie.
